Generácia zručných multitaskerov. Pohľad neurovied.

Digitálna generácia

Súčasné deti sú prvou generáciou detí, ktorých celý vývin prebieha v dobe plnej informačnej a technologickej explózie. Dnešní škôlkari a prváci sa narodili v čase ľahko dostupného vysokorýchlostného internetu (na Slovensku cca od roku 2008) do doby informačnej explózie, četujúcim rodičom, využívajúcim smartfóny a tablety pre seba, ale aj ako súčasť rodičovského správania, výchovy. Obavy a aktuálne ťažkosti, ktoré s tým súvisia sa prejavujú v diskurze i zameraní výskumu, čo hovorí o potrebe zodpovedať otázky a nejasnosti, očistiť vecne riziká takéhoto správania od zbytočnej hystérie založenej na predpojatosti a strachu, ktorý bežne sprevádza nové dynamické fenomény.

Multitasking ako životný štýl

Deti (ako aj dospelí) robia často viac ako jednu činnosť naraz, v jednom čase spracovávajú veľa podnetov, čo vyžaduje zapojenie viacerých druhov psychických procesov. Alebo robia jednu činnosť, ktorá však svojou zložitosťou vyžaduje zapojenie viacerých odlišných psychických funkcií, procesov (napr. MMPRaG- online počítačové hry zapájajúce viacerých hráčov odrazu, zamestnávajúce viacero zmyslov súčasne). Tento fenomén sa označuje pojmom multitasking. Áno, nie je to žiadna novinka, avšak dnes ho vo veľkej miere umožňujú a podporujú práve nové technológie a digitálne médiá.

Tréning v multitaskingu

Závery výskumov, ktoré zhrňuje vo svojej knihe Digitálna demencia profesor Manfred Spitzer (1), riaditeľ univerzitnej psychiatrickej kliniky v nemeckom Ulme, sa zameriavajú najmä na riziká a negatívne dôsledky detského digitálneho multitaskingu. Spitzer poukazuje na roztržitosť, nekoncentrovanosť, absenciu hlbšieho porozumenia pri čítaní, povrchné prezeranie informácií, menej využívanú deklaratívnu pamäť. Pri častom multitaskingu je v procesoch významne častejšie využívaná procedurálna pamäť- teda taká, pri ktorej je zapamätaná celá činnosť, ale nie jej jednotlivé kroky, obsah, či postup. Ide o učenie sa procesu, ktorého výstupom je zautomatizovanie činnosti podobne ako pri bicyklovaní. Ak sa deti učia, vnímajú javy navôkol povrchne a súbežne, významne menej si zapamätajú z toho, čo vôbec robili, čo čítali, nevedia si vybaviť detaily.

Aj na základe nedávnej neurovedeckej metaanalýzy Just-a a Buchweitz-a (2014) možno zjednodušene povedať, že dnešné deti sú multitaskingom „trénované v povrchnosti“.

Prvé výskumy v multitaskingu preverovali mieru chybovosti riadenia automobilu (trenažéra) pri telefonovaní. Napriek dobre zautomatizovanému šoférovaniu, pokiaľ boli dotyčným počas telefonátu kladené vedomostné otázky vyžadujúce počúvanie s porozumením a reagovanie, ich šoférovanie vykazovalo významne vyššiu chybovosť ako pri povrchnom počúvaní telefonátu bez rozvíjania dialógu. Za využitia metódy funkčného zobrazovania magnetickou rezonanciou (fMRI) bolo potvrdené, že mozgová aktivita v kôrových centrách zodpovedných za šoférovanie klesla pri odpovedaní na vedomostné otázky o 37% (3).8213483356_1c363a8048_o
Dá sa teda zhrnúť, že multitasking je možné neefektívne- robiť -s plným vedomím a chybovo alebo efektívne – povrchne a automaticky. Vysvetlením je, ako objektívne dokazujú aj zobrazovacie metódy, že pri multitaskingu je potrebná ďalšia mentálna úloha- procesy a mozgové centrá, ktoré sú pri činnostiach aktivované, je nevyhnutné zlaďovanie a rozhodovanie o prioritách procesov (do čoho bude vkladané viac mozgovej kapacity a do čoho menej). A za čo je zodpovedné špecifické centrum prefrontálnej mozgovej kôry, pri vykonávaní činností jednotlivo neaktívne. Efektívny multitasking je spojený s lepšou synchronizáciou centier mozgu a koordináciou aktivity všetkých súčasne prebiehajúcich kognitívnych procesov.

Bolo dokázané, že multitasking je pomerne ľahko a rýchlo trénovateľný.

Typickým príkladom multitaskingu je hranie počítačových hier. Práve skúmaním mozgovej aktivity v spomínanom centre pre ich synchronizovanie a koordinovanie, pri hraní počítačovej MMPROG hry začiatočníkmi, pokročilými a v procese ich pravidelného tréningu vedci došli k záveru, že efektívny multitasking je pomerne rýchlo trénovateľný. U začiatočníkov koordinovanie súbežných úloh vyžaduje veľa mozgovej aktivity a menej jej zvýši na kvalitný výkon v daných činnostiach a procesoch, dochádza k chybovosti. Spôsob hospodárenia s mozgovou aktivitou sa menil už po krátkom tréningu v hre. Zobrazovacie techniky odhalili, že klesala mozgová aktivita v centre pre koordinovanie a zvyšovala aktivita v centrách pre ich vykonávanie. Pre stabilný výkon taktiež bolo časom treba menej energie, lebo vo vyššej miere využívaná procedurálna pamäť, čo znamená, že činnosť prebiehala viac automaticky. Klesala teda chybovosť a bolo stále možné zvyšovať rýchlosť alebo pridávať náročnosť či ďalšie a ďalšie podnety. Ďalším tréningom prebiehalo stále viac súbežných operácii bez chýb automaticky, vyžadovali menej a menej plnej pozornosti.

Digitálne média, tempo doby a hodnoty v spoločnosti tvoria možno špecifický setting, ktorý robí multitasking pre novú generáciu príťažlivým a dostupným a umožňuje vznik novodobej podnetovej nenásytnosti. She wanted to play a little Word World on pbskids.org at Grandma and Grandpa's.V prenesenom význame možno vnímať efektívny multitasking ako prejav bio-psycho-sociálnej (a technologickej) evolúcie, v ktorej majú deti digitálna generácie jednoznačne navrch- sú v ňom trénovaní od útleho veku. Ale aká miera využívania tejto schopnosti je žiaduca? A kto to posúdi? Je hodnotenie optiku pohoršených rodičov namieste? To, že deti a mladí hravo dokážu byť efektívnymi multitaskermi taktiež ešte neznamená, že vo využívaní toho musia prekračovať hranice prospešnosti vs. škodlivosti pre ich zdravie. Prečo je tak ťažké vo využívaní tejto zručnosti a benefitov multitaskingu zostať striedmym? Je možné, že je ‘podnetová nenásytnosť’ novo(dobo)u formou záložného vypĺňania iných nenasýtených potrieb? Multitasking sa vonkoncom netýka len počítačových hier a súbežného využívania médií, ale stáva sa životným štýlom aj bežných každodenných situácií.

Trénovanie takéhoto spôsobu hospodárenia s pozornosťou a koordináciou mozgovej činnosti vedie k upúšťaniu od pomalšieho, jednoduchého robenia jednej činnosti, ktorej je tu a teraz venovaná plná pozornosť a vedomie. A práve v tomto jednoduchom móde je možné plne vnímať, abstrahovať hlbší význam a hodnoty, ktoré sú v obsahoch a činnostiach vyjadrené, kriticky rozmýšľať, byť plne všímavým k samým sebe a k druhým v sociálnej interakcii. Z pohľadu radikálneho konštruktivizmu možno poznamenať, že fenomény doby nemožno vrátiť späť a nie je na mieste sa o to ani pokúšať. Avšak je možné budovať im silnejšiu protiváhu, aby sa eliminovali riziká, ktoré sú daňou za pokrok. Ak je touto daňou za rýchlosť a efektivitu menší ponor do hĺbky, kto naučí zručných multitaskerov, že pri niektorých (a pri ktorých?) podnetoch sa oplatí spomaliť, venovať im plnú pozornosť? Ako možno posilniť detskú zvedavosť a záujem o ľudí a o javy?

Automatizovaná povrchnosť verzus plne vedomá všímavosť

Protiváhou k efektívnemu multitaskingu, v ktorom sa deti digitálnej generácie od malička trénujú, je trénovanie v plnej všímavosti (angl. mindfulness). Ide o zámerné venovanie plnej pozornosti len jednej činnosti v danom okamihu, akoby to človek robil/ videl/ počul po prvý raz v živote. Keď pri multitaskingu ide o zautomatizovávanie činností a tréning v povrchnosti, pri mindfulnes ide o opätované uvedomovanie si priebehu činnosti a vnemov, ktoré človek bežne robí automaticky, o opätovné skúmanie a rozvíjanie všetkých senzorických modalít, všetkých zmyslov, nehodnotiace a láskyplné pozorovanie vlastných myšlienok a emócií (4).233252788_26a6b80f3f_o
Zdá sa, že negatívne dôsledky technologickej a informačnej explózie možno vyvažovať návratom k jednoduchosti, ku ktorej majú deti v ranom detstve azda najbližšie. Ešte dokážu so zatajeným dychom dlhú dobu nehybne sledovať niečo, čo ich zaujme- motýľa alebo bodliak na lúke, či klásť vytrvalo otázky spoznávajúc javy. Digitálnym tréningom v multitaskingu sa zvedavosti a plnému bytiu ‘tu a teraz’ vzďaľujú a návrat k tomu sa neudeje automaticky. Je nutné, aby deti niekto naučil spôsoby, ako sa spomaliť, aby s nimi dospelí spoločne využívali aj pomalú, pozornú a jednoduchú cestu.
Podstatné sa teda javí stále to isté, čo pred rokmi- rodina, výchova a hodnoty implicitne prítomné a manifestované najmä v spoločných aktivitách, činoch a postojoch dospelých, ktorí deti vychovávajú. Nemenia sa však len deti- nájdu si na to súčasní dospelí pri ich vlastnom multitaskingu dostatok času, priestoru a plnej pozornosti?

 

Autorka: PhDr. Jarmila Tomková

Zdroje:
1. Spitzer, M. (2014). Digitální demence. Jak připravujeme sami sebe a naše děti o rozum. Brno : Host.
2. Just, M. A.; Buchweitz,A. (2014). What brain imaging reveals about the nature of multitasking. The Oxford Handbook of Cognitive Science. New York: Oxford University Press.
3. Just, M.A., Keller, T.A., Cynkar, J.A. (2008). A decrease in brain activation associated with driving when listening to someone speak. Brain Research 1205, 70-80.
4. Didonna, F. (Ed.). The Clinical Handbook of Mindfulness. Springer, 2009.

Share Button

Generácia zručných multitaskerov. Pohľad neurovied.

1. January 1970


Ďakujeme za váš záujem o kurz "Generácia zručných multitaskerov. Pohľad neurovied.".
Pre úspešné prihlásenie prosím zašlite email s vašimi kontaktnými údajmi (celé meno, adresa, telefonický a mailový kontakt) a názvom kurzu, ktorý ste si vybrali na adresu: iskoumalova@kpc.sk. Ďalšie informácie a pokyny obdržíte emailom.
Tešíme sa na stretnutie s Vami!